A vo chvíli, keď ležím osirelá v boxe, zakrytá v plachtách naparfumovaných naturálnymi pôrodnými esenciami, stúpa mi do hlavy sláva, že som prvýkrát v živote niečo dokázala, niečo, čo má cenu, niečo, čo zaváži, niečo, čo sa už nedá prekonať, viem, že sa už na nič nemusím hrať, nič predstierať, nič si dokazovať, netreba mi k životu vedieť ani to, ktorá ruka je pravá a ľavá, netreba mi už vôbec nič, lebo nič viac nie je. Na čo všetko si spomeniem, keď príde reč na pôrod?